Pár viet pre všetkých, najmä mladým od starého uja

Autor: Jozef Kolesár | 20.10.2014 o 16:16 | Karma článku: 8,72 | Prečítané:  165x

Osud ma zaviedol až do domova sociálnych služieb, no nesťažujem sa, pretože celý život som sa stretával so skvelými ľuďmi a stretávam ich aj tu. Aj keď som náhodou stretol človeka nie príliš dobrého, aj tak som sa nesťažoval. každý je taký ako mu bolo nadelené.

Keď som bol ešte dieťa, veľmi som obdivoval všetko okolo seba, to čo človek vie urobiť svojimi rukami, žasol a zo strachom som pozeral na bombardéry, ktoré nad našou dedinou leteli na východný front počas druhej svetovej vojny. Aj toto urobil človek a každé lietadlo riadil tiež človek. Horšie ale bolo, že bomby, ktoré viezli, išli zhodiť na ľudí ktorý boli ďaleko v inej zemi, ktorú títo letci mali pozabíjať. To mi bolo šesť až osem a teraz mi bude osemdesiat. Vtedy som do školy nechodil, lebo pani učiteľka od nás odišla. Bola Maďarka a my sme u nás v dedine po maďarský nevedeli, tak chuderka, čo jej zostávalo, keď pravdepodobne v tom vojnovom hurhaji ani školy nefungovali a zvlášť na tých územiach, ktoré Maďari obsadili.

Už ako chlapec som obdivoval, načo má človek svoje ruky. A moje oči a uši boli zvedavé na všetko, čo sa dialo okolo nás. Zdrojom pre mňa to bola rodina, príroda, škola, pán farár v kostole ale i v škole a dostupná knižka rozprávok. Uvádzam to takto preto, že sa chcem dostať k úvodnej myšlienke, a to – že už od detstva, teda od mladosti som vyrastal v prostredí, keď sa o „zlom“ nerozprávalo, keď ľudia k sebe boli milí, keď sme medzi susedami nemali ploty ale len na konci záhrady kolík, aby otec vedeli, pokiaľ majú pokosiť trávu. Ani náš dedo, ani otec nehrešili, nenájde sa človek v mojom živote, ktorý by ma bol počul zahrešiť. Rovnako to bolo s pravdivosťou, poctivosťou i slušnosťou. Tým chcem len zdôrazniť, že si vážim a ctím každého. A vyplatilo sa mi to.

A tu sa dostávam k svojmu „JA,“ ktoré som „pravdepodobne“ zdedil (myslím tu na svoju povahu). V jednej relácii na TV LUX, prebiehajú rôzne debaty, často filozofické a ja som im poslal práve pripomienku na túto tému, že nie je možné vychovať výborného kňaza z človeka, ktorý má už zdedenú povahu a zdedil po svojom predkovi zlú povahu. Ja som za svojho života prežil – v škole, v učňovskej škole, v zákl. voj. službe, vo veľkom podniku majstra v Ostrave a konečne vo VSŽ zvyšok života – bolo to strašne veľa ľudí na pracovisku a i v meste i na dedinách, teda susedia i cudzí ľudia. Mám širokú rodinu, na konci života žijem už v druhom sociálnom zariadení, preto viem, čo znamená „odlišná“ povaha. Mám úctu ku každému duchovnému v našej Cirkvi, ale žiaľ...Pokračovanie v ďalšom článku už onedlho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?