reklama

Rozhodne ja ako obyčajný človek, nerobím si nárok „súdiť...“

Mám úctu ku každé u duchovnému v našej Cirkvi, ale žiaľ ako sa dozvedáme aj na najvyšších miestach sa spreneverili niektorí práve proti morálke. Ej, dobre sa formuje dieťa, keď to medzi rodičmi – ako sa hovorí – funguje, keď na neho majú čas, majú peniaze, prostredie, škôlku a všetko ostatné, čo dnešná doba vyžaduje. Ja nebudem uvádzať nás, ako mi sme vyrastali. Chcem len tým pripomenúť, že za našej éry sa naši rodičia nerozvádzali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Horšie to majú teda chlapci, dievčatá, keď im rodičia po narodení, po pár rokoch začnú trucovať a keď k tomu aj oni každé zdedili po svojich predkoch svojskú povahu.

Pred časom, keď som študoval históriu I. a II. svetovej vojny a dostala sa mi do rúk kniha „Pamäti Profesora MUDr. Josefa Švejcara, DrSc,“ spomenul som si, ako jeho meno po vojne bolo populárne medzi ženami, ako bol ako pediater známi nielen v Československu. Ako lekár sa venoval hlavne detskej výžive - po vojne sušenému mlieku, výstavbe nemocníc v Bratislave a v Prahe ale hlavne potom výchove lekárov. Mňa však zaujala jeho oblasť „Vývoja citových vzťahov medzi matkou a dieťaťom a jeho význam.“ Pán profesor už vtedy vedel, že deti potrebujú pre svoj vývin spoľahlivé rodinné zázemie a dáva: „Desatoro mateřské pro život lidstva.“ V nich rozvádzal, čo ženy potrebujú už od splodenia až do troch rokov dieťaťa, keď ono vníma život, dostať od manžela – teda od rodiny, aké podmienky pre ňu má vytvoriť rodina, aby ten malý človiečik prišiel na svet zdravý. Vtedy boli podmienky povojnové, postupne v režime, ktorému nevieme prísť na názov, ale teraz žijeme v režime vysnívanom. Myslím si ale že jeho „Desatoro“ platia teraz o to viac. To neuvádzam preto, že momentálne je to – ako sa hovorí - módne rozprávať do problematiky „rodiny.“ Aj samotná rodina nevyšla na povrch len k vôli peniazom, rozhodne najväčším problémom rodiny sú deti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žiaľ, všetky čo ako dobré riešenia v uvedenej oblasti sa stavajú okrajové, keď ich majú riešiť zodpovední bez záväzku k spoločnosti na poprednom mieste. Jednoduchšie to neviem uviesť. Týka sa to každej strany, každej spoločenskej organizácie u nás, cirkvi, atď. V USA včera znova študent v strednej škole strieľal do kamarátov, v najdemokratickejšom štáte na svete. Neuvádzam to zo škodoradosti, uvádzam to preto, že som začínal s tým, že dedíme po svojich predkoch určité danosti, a tie sa ani výchovou nedajú z človeka vykoreniť. Už sme počuli mnoho teórii, ako vychovávať deti, mládež, ale vždy sme sa vrátili do rodiny. Žiaľ, spoločnosť ju nevie nahradiť, tá jej len môže pomôcť. To hovorí každý, len tá spoločnosť na to nedbá, neplní v tejto oblasti svoju úlohu. Kto by sa mal s touto otázkou začať vážne zaoberať? Ktorá organizácia? Kde by mal začať? 

Jozef Kolesár

Jozef Kolesár

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

dôchodca ktorý má záľubu v histórii rodiny ,rodiska, Slovenska, prvej a druhej svetovej vojny a vývoj nášho národa od vojny po dnešok. Prajem príjemné čítanie môjho blogu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu