Jozef Kolesár
čaká nás referendum, tak čo o tom treba diskutovať, či isť, alebo nie.
V prvom rade, boli splnené všetky podmienky na vyhlásenie referenda podľa našej Ústavy, dokonca opečiatkované Ústavným súdom.
dôchodca ktorý má záľubu v histórii rodiny ,rodiska, Slovenska, prvej a druhej svetovej vojny a vývoj nášho národa od vojny po dnešok. Prajem príjemné čítanie môjho blogu Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
V prvom rade, boli splnené všetky podmienky na vyhlásenie referenda podľa našej Ústavy, dokonca opečiatkované Ústavným súdom.
Súhlasím, že by nik nemal zneužívať tak výsadné postavenie vo svete, ako majú novinári na vysmievanie sa ani im, moslimom.
Čim ďalej, tým viac sa svet bojí nenávisti Moslimov. A ako sa zdá, už to nie je len otázka kresťanov, ktorí sú zdrojom ich nenávisti.
Vďaka Vám pracovníkom Slovenskej televízie za sprostredkovanie nám včerajšieho prenosu – prierezu udalosti spred 25. rokmi u nás i v celom socialistickom bloku.
Teraz z odstupom času ako dôchodca už málo pamätám a len údivom počúvam, ako mladí málo vedia o udalostiach tohto revolučného obdobia.
Naše nie preto, že len som čakal, že som či v rodine, v závode i postupne v živote a potom zariadení soc. služieb „dostanem“, ale že aj ja sám „dávam.“
Bolo mi smutno, keď som počul na autobusovej stanici, ako sa 7 až 8 ročný chlapec hlasno škaredo vyjadroval na nášho pána prezidenta. Viem si predstaviť, odkiaľ získal tento názor na pána prezidenta tento chlapec, keď o tom v škole ho iste také veci neučia.
i partizánov. teraz sa chlapci používajú ozajstné zbrane. Prešlo 70 rokov, čo si naša generácia spomína práve na tieto roky, keď sme mi Slováci sa ocitli konečne slobodní a šťastní, síce mnoho rodín žialilo za stratou alebo skaličeného otca, syna, ale hlavne že prišla vytúžená sloboda. Mi deti sme mohli isť do školy, starý rodičia, rodičia, ale často len mami, tak museli do roboty – na pole, kolo statku. Uvádzam to tak preto, že som žil na dedine. Iste, že v mestách to mali deti ináč. Veď naše komory, chlievy boli poloprázdne po prechode frontu. Ešte aj kone Nemci odviedli z dediny počas vojny, nie len dobytok na mäso. Ja som mal šťastie, že sa nám otec vrátili z frontu, ale ďalším mojim kamarátom sa tak nestalo, nevrátili sa im otcovia. Vyrastali sme v takom prostredí, bez elektriny, v rodinnom prostredí, kde sme mali viac povinnosti ako vlastných záujmov. povinnosti ako vlastných záujmov.
Mám úctu ku každé u duchovnému v našej Cirkvi, ale žiaľ ako sa dozvedáme aj na najvyšších miestach sa spreneverili niektorí práve proti morálke. Ej, dobre sa formuje dieťa, keď to medzi rodičmi – ako sa hovorí – funguje, keď na neho majú čas, majú peniaze, prostredie, škôlku a všetko ostatné, čo dnešná doba vyžaduje. Ja nebudem uvádzať nás, ako mi sme vyrastali. Chcem len tým pripomenúť, že za našej éry sa naši rodičia nerozvádzali.
Osud ma zaviedol až do domova sociálnych služieb, no nesťažujem sa, pretože celý život som sa stretával so skvelými ľuďmi a stretávam ich aj tu. Aj keď som náhodou stretol človeka nie príliš dobrého, aj tak som sa nesťažoval. každý je taký ako mu bolo nadelené.